Ako telo zvláda strach a úzkosť
Strach je univerzálnou skúsenosťou, ktorá formovala našu evolúciu ako prostriedok na prežitie.
Ale čo sa skutočne deje v našom tele, keď sa bojíme? Zistite viac o tom, ako telo reaguje na strach, o štruktúrach a funkciách spojených s prežívaním strachu a úzkosti a o tom, aké živiny by ste mali prijať, aby ste tieto reakcie vyrovnali.
Amygdala
Hlboko v spánkových lalokoch nášho mozgu leží amygdala, orgán mandľového tvaru. Amygdala, ktorá je súčasťou limbického systému, zohráva kľúčovú úlohu v emočnom spracovaní, najmä pri modulácii a pamäti emočných reakcií. Tento orgán interaguje s inými oblasťami mozgu, ako je prefrontálna kôra a ovplyvňuje rozhodovanie, sociálne interakcie a ďalšie emócie. Je to naše centrum strachu a je bleskové. Keď narazíme na niečo desivé, amygdala dostane tieto zmyslové informácie a začne vyhodnocovať úroveň svojho ohrozenia.
Krok 1: Bojuj alebo uteč
Okamžitou reakciou na strach je, že telo prejde do reakcie „boj nebo útěk“. Akonáhle amygdala spustí poplach, spustí sa kaskáda fyziologických reakcií. Primárnym mechanizmom odozvy je reflex boja alebo úteku, riadený autonómnym nervovým systémom.
Adrenalínová búrka: Nadobličky pumpujú adrenalín (epinefrín) do nášho krvného obehu. Tento hormón zvyšuje srdcovú frekvenciu, pumpuje viac krvi do svalov a pripravuje telo na rýchlu akciu.
Zrýchlenie dychu: Naše pľúca pracujú nadčas a dodávajú krv bohatú na kyslík do životne dôležitých orgánov a svalov.
Zvýšené zmysly: Zorničky sa rozširujú, prepúšťajú dovnútra viac svetla a zostrujú náš zrak. Náš sluch sa tiež môže zhoršiť.
Napínanie svalov: Svaly dostávajú viac krvi a sú pripravené na akciu, či už ide o boj s nebezpečenstvom alebo o útek pred ním.
Krok 2: Os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA).
Zatiaľ čo okamžitá reakcia nastane v priebehu niekoľkých sekúnd, sekundárna reakcia tela je riadená osou hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA).
Imunita + Zápal: kortizol tiež moduluje odpoveď imunitného systému, potláča nepodstatné funkcie a znižuje zápal.
Metabolický posun: Kortizol zaisťuje, že telo má dostatok energie zvýšením hladiny cukru v krvi a zvýšením využitia glukózy v mozgu.
Uvoľňovanie kortizolu: Hypotalamus uvoľňuje hormón uvoľňujúci kortikotropín (CRH), čo vedie hypofýzu k sekrécii adrenokortikotropného hormónu (ACTH). ACTH podnecuje nadobličky k uvoľňovaniu kortizolu, stresového hormónu.
Rozdiel medzi strachom a úzkosťou
Rozpoznanie rozdielu medzi strachom a úzkosťou je zásadné pre pochopenie našich reakcií a hľadanie vhodných intervencií alebo mechanizmov zvládania. Strach je vo svojej podstate ochrancom. Udržal našich predkov nažive, upozornil ich na predátorov a ďalšie hrozby. Strach je okamžitá, priama reakcia na známu alebo pochopenú hrozbu. V našom modernom svete, kde sú mnohé z našich obáv skôr psychologické ako bezprostredné fyzické hrozby, je dôležité rozpoznať, kedy sa tento ochranný mechanizmus stane maladaptívnym.
Úzkosť je všeobecný pocit nepokoja alebo obáv z potenciálnej budúcej hrozby alebo z neistého výsledku. Býva chronickejšia a trvalejšia. Môže pretrvávať a v priebehu času sa opakovať, najmä ak sa nerieši zdroj obáv. Obavy o naše zdravie, vzťahy alebo budúce životné udalosti sa môžu vyvinúť v chronické opakujúce sa myšlienky, ktoré ovplyvňujú telo rovnako ako okamžitá reakcia na strach, ale na dlhodobom základe. Akonáhle hrozba pominie, telo sa obvykle vráti do svojho normálneho stavu prostredníctvom parasympatického nervového systému, často označovaného ako systém „odpočinok a trávenie“. Pokiaľ však zdroj strachu pretrváva alebo ak sme neustále vystavení stresorom, telo zostáva neustále v stave zvýšenej bdelosti.
Tento dlhodobý vzorec úzkostných myšlienok a fyzických reakcií môže mať na telo hlbokú daň, a to ako fyzicky, tak psychicky.
Chronická expozícia stresovým hormónom, ako je kortizol, môže mať škodlivé účinky na zdravie, vrátane zhoršenej kognitívnej výkonnosti, potlačenia funkcie štítnej žľazy a zvýšeného brušného tuku.
Živiny zmierňujúce účinky strachu a úzkosti
Keď amygdala čelí vnímanej hrozbe, interpretuje tieto zmyslové informácie a iniciuje reakciu často skôr, ako si vedomý mozog stihne situáciu spracovať. Robí tak prostredníctvom komunikácie s ostatnými oblasťami mozgu a ovplyvnením uvoľňovania neurotransmiterov. Amygdala navyše ovplyvňuje uvoľňovanie stresových hormónov, ako je kortizol a ďalej zosilňuje celkový strach alebo stresovú reakciu tela. Dysregulácia v činnosti amygdaly alebo nerovnováha v týchto neurotransmiteroch môžu prispievať k nadmernému alebo neprimeranému strachu a úzkostným reakciám, ktoré sú základom rôznych úzkostných porúch. Podporou samotnej amygdaly a neurotransmiterov zodpovedných za signalizáciu v rôznych častiach nášho tela môžete pomôcť podporiť lepšiu rovnováhu vo vašej reakcii na strach a úzkosť a zároveň minimalizovať škodlivé účinky preťaženia na telo.
Horčík
Na neuronálnej úrovni pôsobí horčík ako prirodzený modulátor NMDA podtypu glutamátových receptorov a účinne blokuje ich aktivitu za typických podmienok. Vzhľadom na to, že glutamát je primárny excitačný neurotransmiter, ktorý môže zvýšiť mozgovú odozvu, modulačný účinok horčíka pomáha udržiavať neuronálnu excitabilitu v kontrolovanom rozsahu.
Nedostatok horčíka:
Ak sú hladiny horčíka nedostatočné, existuje zvýšené riziko nadmernej aktivity glutamátových receptorov, čo môže viesť k zvýšenej nervovej vzrušivosti a následne zvýšenej náchylnosti na strach a úzkosť. Horčík ďalej ovplyvňuje uvoľňovanie a aktivitu ďalších neurotransmiterov, ako je serotonín, ktorý hrá významnú úlohu v regulácii nálady. V dôsledku toho sú adekvátne hladiny horčíka životne dôležité pre moduláciu neurochemickej rovnováhy a potenciálne napomáhajú zmierneniu symptómov strachu a úzkosti.
Vitamín D
Nedávne štúdie naznačujú hlbšie spojenie medzi vitamínom D a funkciou mozgu, najmä pokiaľ ide o emočnú reguláciu a reakciu tela na strach a úzkosť. Receptory vitamínu D sa hojne nachádzajú v celom mozgu, čo ukazuje na jeho priamy vplyv na mozgovú aktivitu. Nedostatky vitamínu D sú spájané so zvýšeným rizikom porúch nálady, vrátane depresie a úzkosti. Niektoré hypotézy naznačujú, že vitamín D pomáha regulovať syntézu a uvoľňovanie neurotransmiterov, ako je serotonín, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri stabilizácii nálady a emočnej pohode.
Nedostatok vitamínu D:
Vitamín D môže vykazovať protizápalové účinky v mozgu, čo by v prípade nedostatku mohlo jedinca predisponovať k neurozápalom, čo je faktor, ktorý je v poslednej dobe spájaný s úzkosťou a poruchami nálady.
Zinok
Objavujúce sa dôkazy zdôrazňujú význam zinku pre funkciu mozgu a emocionálnu pohodu. V centrálnom nervovom systéme je zinok výrazne uložený v synaptických vezikulách určitých neurónov a moduluje aktivitu rôznych neurotransmiterov, najmä glutamátu a GABA, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou excitačnej a inhibičnej rovnováhy mozgu. Modulačné účinky zinku na glutamátové receptory môžu pomôcť zabrániť nadmernej neuronálnej excitácii, ktorá je spájaná s úzkosťou a ďalšími poruchami nálady. Zinok navyše zohráva úlohu v neuronálnej signalizácii BDNF (Brain-Derived Neurotrophic Factor), proteínu nevyhnutného pre neuroplasticitu, synaptickú silu a odolnosť voči stresu.
Nedostatok zinku:
Nedostatok zinku môže narušiť tieto neurochemické procesy a potenciálne zvýšiť zraniteľnosť voči poruchám nálady, vrátane strachu a úzkosti. Udržiavanie optimálnych hladín zinku v tele preto môže podporovať vyváženú a adaptívnu nervovú reakciu na stresory a zmierňovať tak závažnosť symptómov súvisiacich s úzkosťou.
B-vitamíny
B-vitamíny sú nevyhnutnými kofaktormi pre enzýmy, ktoré sa podieľajú na syntéze rôznych neurotransmiterov, ktoré modulujú náladu a emočné reakcie. Napríklad vitamín B6 (pyridoxín) je zásadný pre syntézu neurotransmiterov, ako je serotonín a dopamín, ktoré sú kľúčovými regulátormi nálady a emočnej pohody. Podobne vitamín B9 (folát) a vitamín B12 (kobalamín) zohrávajú úlohu pri syntéze SAMe (S-adenosyl metionín), zlúčeniny zúčastňujúcej sa metabolizmu neurotransmiterov.
Nedostatok vitamínov B:
Nedostatok týchto vitamínov B môže viesť k nerovnováhe v hladinách neurotransmiterov, čo môže potenciálne zvýšiť zraniteľnosť voči poruchám nálady, vrátane úzkosti. Suboptimálne hladiny vitamínov B môžu navyše zvýšiť hladinu homocysteínu, zlúčeniny spojené so zápalom a oxidačným stresom v mozgu, čo ďalej zhoršuje symptómy úzkosti.
Vitamín C
Úloha vitamínu C v centrálnom nervovom systéme získava čoraz väčšiu pozornosť, najmä pokiaľ ide o emocionálnu pohodu a reakciu tela na strach a úzkosť. Vitamín C zohráva zásadnú úlohu pri syntéze neurotransmiterov, najmä norepinefrínu, ktorý ovplyvňuje náladu a stresovú reakciu. Navyše, ako antioxidant, vitamín C bojuje proti oxidačnému stresu v mozgu, ktorý bol spájaný s úzkostnými a depresívnymi poruchami. Štúdie ukázali, že suplementácia vitaminu C môže mať anxiolytický účinok, potenciálne tým, že moduluje fyziologickú reakciu tela na stres, napomáha syntéze neurotransmiterov a bojuje proti neurozápalom.
Nedostatok vitamínu C:
Chronický stres môže vyčerpať hladinu vitamínu C v mozgu a potenciálne zhoršiť príznaky úzkosti.